Dostihy a sázky

hodnoceno 940x (Seznam vlastníků)

POPPLEGové speed Dostihy

Autor: stosedem | 2 hodiny 0 minut | 21.5.2022 | 10

Hra: Dostihy a sázky

Hráči: acedrac, stosedem a 1 neregistrovaný

Intro

Hmm. Ako začať. Tento nápad skrsol v Paľovej hlave počas jedného nášho pokecu cez discord, že reku každý z nás to ako decko hral, ale len málokto to hrával aj naozaj podľa pravidiel, lebo komu sa chcelo čítať 4 A4-ky textu. Takže, čo keby sme namiesto pindania na túto hru ju skúsili zahrať riadne podľa pravidiel a potom ju hodnotili. Dali sme si ale časový limit 2 hodiny, lebo nechceme predsa zabiť polovicu POPPLEGu s touto kráskou. Dohoda padla, traja odvážlivci (alebo blázni?) – Pali, Jany a ja – sme sa k hre pripísali a v sobotu večer o 23:30 k tomu došlo.

Disclaimer

Zlé jazyky budú tvrdiť, že po jednom zahraní nemám právo hodnotiť hru, alebo dokonca tvrdiť, že je broken, lebo som logicky nemohol preniknúť do všetkých detailov, zákutí a stratégií, takže sa vopred ospravedlňujem starým harcovníkom, ktorí dokážu oceniť stávkovanie a strategicky premýšľajú, ako na kocke hodiť 4-ku, aby skončili na Japanovi a mohli ho konečne dokúpiť do kolekcie.

Here we go

Hru sme vzhľadom na časové obmedzenie pojali ako speed chess – hodíš kockou, vykonáš ťah, podáš kocku ďalej, nerozmýšľaš, lebo načo. V asi treťom kole som hodil dve 6 a skončil v dištanci. Tam som potom strávil, no kidding, viac ako 30 kôl, zatiaľ čo Jany s Paľom dali celú mapu dokolečka asi 4x. Od toho momentu som už každé moje zotrvanie v dištanci počítal, no nasledujúce už boli len kratšie, jedno na 15 kôl, ďalšie na 17, našlo sa aj nejaké krátke len na 5, atď. Nebudem tvrdiť, že som si počas hry plánoval stratégiu, ale teda jedna tu bola: „Máš na to? Kúp to!“ Inak vlastne hádžeš kockou, pozeráš, ako sa ti míňajú peniaze a ani za boha sa nevieš dostať cez štart, lebo príde dištanc. Bez srandy. Asi druhé najnavštevovanejšie políčko potom bol veterinár za 500, kde sme všetci nechali slušnú kôpku peňazí. Zlomový moment partie prišiel, keď ma Pali ukecal na výmenu koníkov, aby sme dali dokopy svoje sety, lenže Pali chytil dva sety vedľa seba a vytvoril tam pre nás mínové pole. Tu niekde začal náš postupný pád v štýle:

The rich they get richer

The poor they get poorer

While liberty stands naked screaming in horror...

Že mal Pali ešte aj šťastie pri debilných kartách náhody a financií, to už ani nespomínam. Lebo on si potiahol kdejakú výhru a dotáciu v tisíckach, ale my ostatní akurát tak renováciu stajní alebo iné peklo.

„Použi stávkovanie, they said. It will be fun, they said.“

Samostatná kapitola je stávkovanie, aka simulátor pocitov človeka závislého na gamblovaní. Na to by sa dala napísať nejaká odborná práca v štýle: „Stávkovanie ako nástroj mitigácie dôsledkov vstupu na súperove pole zam*dané žetónmi dostihov“. Vyzeralo to asi takto: Horko-ťažko som naškrabal 6000DK, predo mnou boli políčka Dištanc, Neklan, Preprava, Portlancl, Japan, Tréner. Všetky políčka (okrem Dištancu samozrejme) boli Paliho. Na všetkých koňoch boli dostihy do aleluja. Takže som vsadil na každého koňa po 2000DK, a tajne dúfal, že už teda hodím toho koňa, aby mi Pali vyplatil 10-násobok, ja by som nejako uhradil tie blbé dostihy a ešte sa mi aj zvýšilo na ďalšiu takúto eskapádu. Hodil som 1. Prišiel som o prachy a keď som opustil Dištanc, zase som stál pred tými troma debilnými koňmi, pričom Pali bol bohatší o moju stávku a ja som zase syslil drobáky na stávkovanie. Wunderbar. V konečnom dôsledku vyzeral Dištanc ako to najbezpečnejšie políčko v hre a ja som mohol len tíško smútiť za krásnymi časmi, kedy som tam strávil 30+ kôl vkuse.

Hru sme dohrali v 119. minúte, kedy ma Pali obral o posledné gate. Jany skončil hru asi 5 minút predo mnou. Pali skončil len s kešom v hodnote cca 56000DK. Asi nebude náhoda (čo je pri tejto hre trochu paradox), že aj Jany aj ja sme skončili našu hru okradnutí na políčku Japan (4-té políčko od Dištancu).

Outtro

Jeden by si mohol myslieť, že to celé pre nás bola neskutočná mizéria a určite by aj bola, ak by sme to hrali s cieľom vyhrať. A presne vidím tie rodinné posedeníčka, kde nasratý otec flipne stôl, lebo jeho 8-ročné srdiečko Anička, od neho chce ďalších 20000DK za dostih, pričom chúďa za to ani nemôže, lebo jej otec nevie na kocke hodiť lepšie. My sme to našťastie hrali s plným vedomím, do čoho ideme a poviem vám, že tak dobre sme sa nezasmiali už dávno. Naposledy asi keď som sa v Neanderthalovi pokúšal chodiť s mojimi poslednými dvoma lovcami na námluvy, kde ma pravidelne každé kolo rozbili miestne devy, či ich starší bratia. Rehotali sme sa asi vkuse, miestami so slzami v očiach, niektorí v kŕčoch na zemi, iní ležali na stole. Bola to epická skúsenosť, dve hodiny rehotu kríženého s pocitmi bezmocnosti, skrátka regulérna psychiatria. Vôbec ten čas neľutujem ale už nikdy viac.

Odehráno v: Levoča (Okres: Levoča)