Děkujeme, že alespoň zvážíte přestat blokovat reklamy na Zatrolených hrách.
Je to náš hlavní zdroj příjmů, ze kterých financujeme provoz Zatrolených her.
Autor: acedrac | 13.4.2021 | 11
Hoci u mňa téma 2. svetovej vojny veľmi nerezonuje, resp. sa jej skôr vyhýbam, keď som sa dozvedel o hre, v ktorej cieľom je spáchať atentát na Hitlera, vedel som, že toto do zbierky potrebujem, lebo ja skrátka milujem plánovanie na tajňáša v napätí (preto dodnes nedám dopustiť na PC sériu Hitman). Malo to však jeden háčik – prvá edícia hry bola vypredaná a čakalo sa na reprint 2. edície. Tak som si ju radšej predobjednal, aby sme ju mohli vyskúšať či najskôr a snažil som sa na ňu zabudnúť. Lebo nič nie je horšie ako čakanie na hru, ktorej sa neviem dočkať :). A to, ako sa naša obľuba hry menila v čase a prečo som ju chcel predať a vzápätí si ju zamiloval, vám popíšem v ďalších riadkoch.
V hre je na dnešné pomery veľmi skromný počet komponentov a popravde to hre podľa môjho názoru svedčí dokonca viac bez bombastických plastových figúrok, hoci busty členov Schwarze Kapelle či nacistických pohlavárov by na Kickstartri vydali na slušný počet stretch goals a minimálne stodolárovú cenovku. Za polovičnú cenu však v krabici nájdete stále kvalitné komponenty – pravidlá, prehľadovú kartu, hernú dosku, špeciálne kocky, arch žetónov, drevené kocky a panáčikov, veľké karty postáv – atentátnikov – z radov civilistov, nemeckej armády (Wehrmacht) i vojenskej tajnej služby (Abwehr) a balíčky kariet vypočúvania, akcií atentátnikov a historických udalostí, ktoré vás prevedú rokmi 1939 až 1945, riadia pohyb Hitlera a jeho lieblingov a slúžia aj ako počítadlo času, ktorý členom Schwarze Kapelle ostáva na zosnovanie a uskutočnenie atentátu.
V hodnoteniach hry na komunitných weboch sa často objavuje aj negatívne hodnotenie grafickej stránky hry. Treba povedať, že grafika je strohá, schematická, chladná, ale veľmi funkčná – na hracom pláne, kartách postáv aj na kartách nie je problém sa zorientovať a popravde s hracím plánom sa dosť vyhrali. Vo vrchnej časti je náhľad podrobnej dobovej mapky s ulicami a vybranými lokalitami Berlína, ktorá sa v strede plánu prelína s mapkou štátov Európy s ďalšími lokalitami, kde sa môžu postavy ako aj pohlavári počas hry pohybovať. Spodná časť plánu so siluetou zbombardovaného Berlína je čierna s textami, ktoré slúžia ako lama karta s pripomenutím významu ikoniek, priebehu kola i krokmi vyhodnotenia atentátu. Napriek tejto koláži na mňa plán vôbec nepôsobí nesúrodo alebo chaoticky, vlastne sa mi páči čím ďalej, tým viac a oceňujem ako to autori graficky dali dokopy. Grafickému stvárneniu ostatných komponentov vládne funkčná strohosť, špeciálne šesťstenné kocky sú ale pre mňa, ako vždy, príjemným spestrením.
Ešte sa nakrátko vrátim k samotnému názvu hry Black Orchestra (v originálnom pomenovaní Schwarze Kapelle) – týmto názvom boli Gestapom označovaní konšpirátori, sprisahanci, spiklenci i nactiutrhači Tretej ríše aj z radov nemeckej armády či tajných služieb. (Na okraj – pre sovietskych špehov v Tretej ríši existovalo zase pomenovanie „Rotte Kapelle“.) V radoch Schwarze Kapelle bolo mnoho nemeckých patriotov, ktorým sa nepáčil smer, akým sa nemecká agresívna politika uberala a tušili neslávny koniec Nemecka. Hoci boli v kontakte aj s podobne zmýšľajúcimi súputníkmi v iných štátoch vrátane Británie, nedá sa ich snaha odstrániť Hitlera chápať ako podpora politiky a vojenských operácií spojencov. Koho zaujíma viac a vie po anglicky, tuto nájde stručný prehľad o členoch a ich spikleneckých operáciách. Dobrým navnadením na hru môže byť aj film Valkýra o jednom z neúspešných atentátov, ktorý sa pokúsil po rozsiahlom plánovaní uskutočniť plukovník Claus von Stauffenberg v roku 1944. Záverom treba dodať, že títo ľudia vedome riskovali svoje životy a mnohí boli po odhalení aj popravení. Na kartách postáv sú koniec koncov aj kratučké popisy ich osudov, čo opäť pridáva hre na autentickosti a ostro kontrastuje s mojou akože vtipnou poznámkou z úvodnej vety…
Príprava hry je pomerne krátka. Hráči si vyberú postavy, umiestnia ich figúrky na železničnú stanicu a nastavia si počiatočnú úroveň odhodlania a podozrenia. Na lokácie hracieho plánu sa porozkladajú predmety, ktoré reprezentujú rôzne prostriedky potrebné pre uskutočnenie atentátu (jedy, spravodajské informácie, zbrane, dokumenty a pod.) a nacistickí pohlavári zaujmú svoje štartovné pozície. Balíčky akčných kariet atentátnikov a kariet vypočúvania sa len zamiešajú, z balíčkov jednotlivých etáp historických udalostí náhodne odoberiete do krabice skryte po dve karty, aby nebolo zrejmé, či prídu do hry kľúčové udalosti alebo koľko bude kariet Gestapa. Poslednou vecou je nastavenie obtiažnosti od ľahkej, cez strednú až po ťažkú, ktorá ovplyvňuje Hitlerovu vojenskú podporu a priamo tak obtiažnosť atentátov.
No a prvý hráč môže začať kolo, ktoré má tri fázy:
Ak sa postava dostane (väčšinou po razii Gestapa) do väzenia, jej herné kolo má len dve fázy:
Cieľom hry je spáchať úspešný atentát na Hitlera. Kto by si chcel hru sťažiť, môže si prihodiť vedľajší úkol v podobe odstránenia jedného či dvoch ďalších pohlavárov. Na to musia postavy v prvom rade z balíčka kariet akcií získať nejaký plán (napr. únos, otrava jedla alebo útok plynom, zastrelenie odstreľovačom, balíček s bombou či pre megalomanov coup d´état a.k.a. štátny prevrat). Karta plánu určuje, koľko kociek, s ktorými sa hádže finálny hod na atentát, viete získať za aký predmet alebo okolnosť.
Potom nasleduje 5 Pé – postavy postupne pripravujú potrebné predmety. Na takú menej okázalú otravu jedla treba napríklad byť pri Hilterovi v Berlíne, pomôže ak ste nenápadný blonďavý civilista s modrými očami a áríjskou krvou, treba mať aj nejaké spravodajské informácie no a čo najviac jedu samozrejme. Lebo koláč nadrbaný kyanidom chutí a je nenápadný zároveň. A potom už len popriať vodcovi dobrú chuť – Ihre Sachertorte, lieber Führer!
Keď teda majú atentátnici potrebné vybavenie, zaistené okolnosti a sú poistení trebárs aj akčnými kartami pre prípad, že by sa Hitler rozhodol pohnúť napríklad z Berghofu, kde mu nesú ten dezert s kyanidom, prichádza finálny hod na atentát. Treba ešte pripomenúť, že pre spáchanie atentátu musí mať daný konšpirátor odhodlanie aspoň na druhej najvyššej hodnote Oddaný, pričom na takého odstreľovača musí mať najvyšší stupeň Bez zábran. No a ešte treba trošku rátať aj s aktuálnym podozrením atentátnika, lebo počet hodených orlíc môže znamenať predčasné zmarenie atentátu. V skratke treba mať v správnom čase na správnom mieste správneho a pripraveného človeka. Takže chronickí plánovači si v tejto hre rozhodne prídu na svoje! Pre úspech treba hodiť toľko terčíkov, aby sa vyrovnali Hitlerovej vojenskej podpore a zároveň nesmiete hodiť viac orlíc ako vám ukazuje aktuálne podozrenie, lebo by to znamenalo odhalenei atentátu tesne pred jeho spáchaním (niečo ako koniec záverečného dielu 5. série Peaky Blinders).
Ak je atentát neodhalený a úspešný, hráči vyhrávajú. Ak je neodhalený a neúspešný, postava si ponechá plán atentátu, ale prichádza o použité predmety a prípadne zahrané akčné karty. No a ak je odhalený – atentátnik putuje do väzenia. A celé snaženie odboja sa začína odznova. Hra končí prehrou, ak sa v jednom momente ocitnú všetky postavy vo väzení alebo ak proste do konca vojny (7. etapy) nestihnú spáchať úspešný atentát. Kto má rád ešte väčší tlak a napätie, môže si do balíčka kariet udalostí 7. etapy zamiešať kartu Nájdené dokumenty, ktorá znamená odhalenie konšpirátorov a okamžitú prehru.
Pred prvou hrou prevládalo nadšenie zo spracovanej témy – predsa len atentát na Hitlera je pomerne neotrelý námet a tak sme sa nevedeli dočkať tajného plánovania v napätí. Aby sme mohli postupne stupňovať obtiažnosť, zvolili sme si ľahkú úroveň. O to väčšia bolo naše sklamanie, keď sa nám atentát vydaril na prvý pokus. Skrátka krátko po začatí vojny, prvý pokus – bezproblémový priebeh, ale zároveň žiadne napätie, do väzenia sa nedostal nikto, raziám Gestapa sme sa vyhli. Nuda. Ale tak prvá hra no. Druhú sme hrali opäť vo dvojici a opäť na ľahkej obtiažnosti a nudný priebeh bez štipky zvratov sa zopakoval. Hru sme založili s tým, že sa k nej vrátime vo väčšom počte.
Asi po pol roku som hru zobral na hernú akciu a zahrali sme si to v pätici. Tešili sme sa na spoluprácu, výmenu predmetov a kariet, plánovanie, napätie. A do tretice to bola nuda, keďže sme Hitlera opäť odstránili v 2. etape zo siedmich a dokonca sa skrz hru v pätici dostal k ťahu každý z hráčov len asi trikrát. Takže ani hra v pätici na ľahkej obtiažnosti nepriniesla očakávané zážitky a bol som rozhodnutý hru predať. Necítil som výzvu, hra bola príšerne ľahká a to je pri kooperatívnej hre vždy problém. Ale určité mechaniky sa mi páčili natoľko, že som ešte chcel dať šancu hre na najvyššej obtiažnosti, ku ktorej som sa, fakt neviem prečo, dovtedy neodhodlal. A to bola tá zásadná chyba!
Na úvod jeden veľmi stručný priebeh našej legendárnej partie tejto hry, ktorý nádherne ilustruje pády a vzostupy, napätie a zúfalstvo i salvy radosti:
Ešte pred popísanou partiou vo štvorici sa mi podarilo prehovoriť na hru vo dvojici na najvyššu obtiažnosť kamaráta Janyho na hernej akcii. A dodnes si pamätám, v akom tichu sme všetko plánovali – akoby Gestapo čakalo za najbližšími dverami. Hoci sme mali postavy s pomerne dobrými schopnosťami, Hitler nám neustále unikal alebo sa zvyšovala jeho vojenská podpora natoľko, že sme nemali šancu na úspech. Presne si nepamätám, ale ani okolo 5. alebo 6. etapy zo siedmich sme sa stále nedostali ani k prvému pokusu o atentát. Párkrát sme skončili aj vo väzení a konečne tak zažili ďalšie zaujímavé herné rozhodovanie a napätie, keď dostávate parťáka z väzenia, ale máte šancu 1:6 dostať sa k nemu a plány na atentát budú definitívne zahatané, lebo okamžite prehráte.
Nakoniec sme boli perfektne pripravení, mali sme karty na zdržanie Hitlera na mieste, mali sme extra kocky na finálny hod, mali sme karty na prehodenie kocky, mali sme nízke podozrenie… ale stále rozhoduje hod kockami, kde túžobne čakáte na more terčíkov. Napätie sa dalo krájať, ruky som mal studené. Nakoniec sa to podarilo a doslova sme zo stoličiek vyskočili s krikom, že sa až partia pri vedľajšom stole strhla od ľaku. Dve hodiny plánovania, prispôsobovania plánov, nervozity, napätia a BUM! Úľava a radosť, ako keď prvýkrát vyjdete po kryoterapii živý z komory s teplotou -120 °C. Dokázali ste to a prežili ste :).
Po tejto hre som si povedal, že sme konečne zažili to, čo som si od hry sľuboval. Následná hra o niekoľko mesiacov neskôr, ktorej priebeh som opísal vyššie, sa v TOP 10 herných zážitkov dostala u viacerých z nás na úplne prvé miesto! A to sme za tie roky zahrali už všeličo.
Pre skvelý herný zážitok je teda podľa mňa vysoká obtiažnosť úplne kľúčová a drasticky mení zážitok a teda aj hodnotenie hry. Dokonca ani prvú partiu by som už neodporúčal hrať na ľahkej obtiažnosti – rovno na strednej a potom už len na najvyššej. A optimálne s 3 alebo 4 postavami bez ohľadu na počet hráčov. Vtedy z hry dostanete maximum!
Hoci je táto hra naozaj o zážitku a téme, ktorú mechanizmy len sprostredkúvajú, chcel by som vypichnúť pre mňa najviac zábavný z nich – akciu príprava sprisahania (v originále Conspire). Ve 2. fáze kola má hráč možnosť vykonať až tri akcie. Ak si však zvolí pripravovať sprisahanie, má za každú jednu akciu možnosť hodiť špeciálnou kockou (1, 2, 3, 2× terčík a orlica), ktoré sa v hre používajú. Za každé číslo získa taký počet akcií naviac (1, 2 alebo 3), každú kocku s terčíkom umiestni na stupnicu odboja a za každú orlicu si musí zvýšiť podozrenie. A tá vidina viacerých ako troch akcií a niekedy aj potreba kociek na stupnici odboja tomu dodáva neskutočnú šťavu. Každý svoj ťah sa rozhodujete, či idete na istotu, alebo budete hádzať kockami. A koľkými kockami? Niekedy totiž využijete akciu na nutný úkon, ktorý je úplne kľúčový, ale aj tak zvyšné dve kocky musíte hodiť a dúfať v čo najlepší výsledok. Niekedy sa zadarí a namiesto 3 akcií si hodíte terčík a 5 ďalších akcií. Ale sú prípady, kedy potrebujete akcie naviac, no výsledok terčík a dve orlice vám zvýšia podozrenie na maximum. No a keď ešte potom potiahnete kartu udalostí Razia Gestapa v ťahu, kde ste vlastne nič nemohli spraviť, idete do väzenia. A čo ak ste mali prepotrebné ilegálne akčné karty, nutné na vykonanie atentátu a teraz ste ich pre väzenie stratili? Áno – bezbrehé plánovanie a frustrácia a občasné záchvevy radosti. To sú najčastejšie pocity pri hraní tejto hry. Ale ten pocit, keď hod na atentát vyjde, som doposiaľ nezažil v žiadnej inej hre! Tak si to poďme zhrnúť trošku stručnejšie. Ale vlastne keď čítate tieto riadky, asi vám ten wall of text neprekáža :).
No a ktoré mechaniky a prvky sa mi na hre Black Orchestra po viac ako 10 odohraných partiách páčia najviac a čo by vás naopak mohlo odradiť alebo neuspokojiť? Skúsim to v niekoľkých bodoch zhrnúť:
+ Pomerne odvážna téma je spracovaná hodnoverne, aj keď na úkor prístupnosti trošku schematickejšie
+ Hre na autentickosti dodávajú reálne historické postavy s opisom ich funkcie v odboji a osudmi po prevalení sprisahania, pričom hre stačia dva ukazovatele (odhodlanie, podozrenie), ktorými dokáže navodiť frustráciu, neistotu (pri znížení odhodlania sa odhadzujú akčné karty) či strach (pri najvyššom podozrení je razia Gestapa istotou väzenia, navyše postava stratí silné ilegálne akčné karty)
+ Grafické spracovanie je strohé, ale funkčné a necháva vyznieť ponurú tému tajného plánovania atentátu
+ Dôraz na spoluprácu – každá postava má inú špeciálnu schopnosť a limit na karty a predmety, pričom cestovanie je pomerne nákladné na akcie a tak sa skupina musí snažiť dostať správne prostriedky k správnej osobe v správnom čase
+ Zaujímavé herné rozhodnutia skoro v každom ťahu (mechanika akcie Pripravovať sprisahanie, dilemy vo väzení atď.)
+ Efekty reálnych historických udalostí síce nie sú vždy úplne tematické, ale pohybmi pohlavárov a Hitlera ako aj zmenou jeho vojenskej podpory, ktorá priamo ovplyvňuje obtiažnosť atentátu, hra skvele mení tempo a núti hráčov improvizovať a skúšať atentáty aj za veľmi nepriaznivých okolností
+ Slušná znovuhrateľnosť vďaka počtu postáv a ich kombináciám spolu so spôsobom tvorby balíčkov etáp a fungovania kariet historických udalostí (kľúčové karty, ktoré približujú koniec hry, môžu a nemusia byť v balíčku, môžu prísť na začiatku alebo na konci etapy, neznámy počet kariet razií Gestapa)
+ Epický kontrast medzi pomerne dumavým a tichým plánovaním, stupňovaním napätia pri bezprostrednej príprave atentátu a následnej frustrácii alebo výbuchu radosti pri úspechu
– Na nízkej obtiažnosti nám hra prišla doslova nudná a príliš ľahká, priveľa postáv sa nám tiež neosvedčilo pre dlhé čakanie na ťah (optimum vidíme na strednej, resp. najlepšie ťažkej obtiažnosti s 3 alebo max 4. postavami bez ohľadu na počet hráčov, ktorý si postavy rozdelia – pozor na to, ak niekto nerád hrá za viac postáv)
– Po zážitkovo bohatej výhre sa na dlhší čas stráca motivácia hru znovu hrať (u nás hráme len asi 2× do roka), čo pri väčšej zbierke nie je problém, ale ako hrať ju dokola častejšie vás zrejme baviť nebude
– Tým, ktorí budú čakať hlbšie efekty kariet historických udalostí sa väčšina bude zdať len mizivo tematická alebo schematická (niektoré sú však veľmi tematické – napr. udalosť zatknutia nejakého atentátnika spôsobí ihneď útek Hitlera na bezpečné miesto do Berlína)
– Ak by som musel v roli hnidopicha hre vytknúť úplne nepodstatnú vec, tak by to bol netematický názov Hitlerovej vojenskej podpory, ktorá mi nedáva v kontexte priamej obtiažnosti atentátu žiadny zmysel a skôr by som tento ukazovateľ nazval Hitlerova ostražitosť
Celkovo by som hru Black Orchestra odporučil hráčom, ktorým nevadí plánovanie v spojení s priehrštím náhody a silným zážitkom na pozadí príbehu s reálnymi historickými udalosťami a postavami. Hráčom, ktorí majú radi hru pod kontrolou a vadí im náhoda, zrejme nesadne a budú zbytočne frustrovaní. Sám ju číselne hodnotím na 4/5 alebo 8/10 a plný počet som nedal preto, že ma nebaví hrať ju častejšie a príbeh samotný je pri častejšom hraní pomerne podobný. Napriek tomu som pri nej zažil najsilnejšie zážitky za 10 rokov hrania. A to by som doprial aj vám :).
A po úspešnom atentáte na Hitlera si nezabudnite spraviť selfie, liebe Musiker!
Pôvodnú recenziu s viacerými fotografiami si môžete pozrieť na tomto odkaze: Schwarze Kapelle gegen den Führer
Ďakujem za schválenie recenzie adminom. Mám malú prosbu. Nedalo by sa nejak upraviť to centrovanie obrázkov? Ja som to skúšal editovať, ale niektoré skrátka stále zobrazuje excentricky a to som ich vkladal všetko rovnako na stred. Ďakujem :)
Ahoj, pěkná a barvitá recenze! Nerozumím však tomu, proč jako velezkušení hráči hrajete hru pořád na nejlehčí obtížnost, když jste hned po první hře zjistili, že tahle obtížnost je tak snadná, že to ruinuje zážitek ze hry. Aspoň před čtvrtou hrou jste to vzali za správný konec..
"když jste hned po první hře zjistili, že tahle obtížnost je tak snadná, že to ruinuje zážitek ze hry."
Díky :). Ono to nebolo v začiatkoch celkom jasné, že je to práve obtiažnosť. Mysleli sme, že pri prvých dvoch hrách to skrátka vyšlo a dávali sme šancu tomu, že iný sled kariet a iný atentátnici hru výrazne obmenia. Potom som hru učil nových hráčov a nechcel som, aby nás hra sfackala. Pri inej zase bolo veľa vyšetrovateľov. Takže ten faktor nám vtedy nevychádzal tak jednoznačne :). A navyše chceli sme sa mať kam posúvať aj s obtiažnosťou.
Teraz s odstupom je to jasné, a preto na to dávam taký dôraz aj pri recenzii.
ad centrování obrázků – taky s tím bojujeme a v tomhle bodě trochu prohráváme
ony se ty obrázky bohužel v editoru ukazují vycentrované a opravoval jsem to i v HTML kódu, ale stejně to zůstává posunuté, budeme zkoušet dál
-----------------
šéfredaktor novinek ZH; předseda KDH Pajdulák
Tak teď tam ty obrázky nejsou ani vycentrované, ani strakaté, ani makaté, ale naprosto neviditelné :(
Děkujeme, že alespoň zvážíte přestat blokovat reklamy na Zatrolených hrách.
Je to náš hlavní zdroj příjmů, ze kterých financujeme provoz Zatrolených her.
Artbook Tainted Grail: The Fall of Avalon
Akt. cena: 350 Kč
Končí za: 1 hodina
